ROZPRÁVKA o kapríkovi

14.04.2020

Rozprávka o Veľkom jazere a jednom kapríkovi pre Boh-a-tých. Pre deti aj dospelých . . .

Za siedmi horami a siedmimimy dolinami, Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno veľké jazero pestré a členité . . .

Aa bolo tam množstvo rôznych druhov rýb, pleskáče, plotice, červenice či
belice, ktoré žili v obrovských húfoch, pomenej tam bolo hrdých kaprov ale aj množstvo dravých rýb zubáčov, boleňov, šťúk a sumcov a v tom jazere si plával kaprík.

Kaprík bol taký všetečný a húževnatý, mal rád radosť a plávanie, a spoločnosť. Síce nebolo jednoduché v jazere prežiť, ale každým dňom naberal kaprík nové a nové skúsenosti, ktoré mu umožňovali nájsť si živiny, ale aj vyhnúť sa dravcom a veľkým sumcom, ktoré si radi pochutili na kaproch.

Tak plával smerom k domovu, zastavovali ho prestrašené ryby a volali tu zostať, nikde nechoď tam je prúd veľmi silný, už im nevenoval ani za mak pozornosti, plával domov, do delty jazera, kde sa narodil, kde sa vlieva silná rýchla životudárna pulzujúca rieka, kde tok je tak rýchly, že musíš byť výborny
plavec.

Kaprík rád pozoroval život okolo seba zisťoval prečo sú ryby niektoré také a iné zas onaké, prečo niektoré ryby jedia čo jazero prinesie a prečo dravce sa živia inými rybami, mnohé chápal a vnímal . . .

Ale raz, jedného pekného bezstarostného dňa ho zaujala veľmi dobre vyzerajúca a voňajúca potrava, niečo mu pripomínala, ale nevedel čo.

Stratil opatrnosť a zahryzol sa do nej, bác, také prudké trhnutie ešte nazažil, skoro mu to odtrhlo hlavu, akási sila ho ťahala prudko k hladine . . . nevedel si pomôcť, snažil sa bojovať, tlačiť dole, hľadal prekážku kde by sa schoval . . .

Boj trval dlho. Bol vysílený a postupne ho to ťahalo k hladine. Keď mal vynorenú hlavu z jazera - dostal šok, tam existoval úplne iný svet!

Zbadal postavu škeriacu sa naňho s pocitom víťazstva koristníka. To on ho ťahal . . .  bol to len moment, ale nabral takú nesmiernu silu a tak prudko trhol, že mu roztrhlo ústa, ale uvoľnil sa z háčiku.

Šokovaný, prestrašený a zakrvavený, plával splašene snažil sa pochopiť čo sa stalo a prečo . . .

Keď tak pojašene plával stretol starého a kľudného kapra, priplával k nemu s prosbou o pomoc a vysvetlenie. Starý kapor zachovával kľud, v pokoji vysvetlil kapríkovi, ako si vyliečiť roztrhané ústa, rozprával mu príbeh o ich jazere, ktoré kedysi bolo čisté a plne kaprov, no postupne menilo charakter.

Že ostatné druhy rýb tu boli nasadené, že kedysi pokojné miesto sa zmenilo na boj o prežitie, kaprík mal veľa otázok a dostal aj odpovede, ale keď sa dopytoval, čo sa mu stalo, o svete nad ich jazerom o temnej postave, ktorá ho
skoro ulovila, dostal odpoveď: no prebieha rybárska sezóna.

Rybárska sezóna, a to je čo? Pozoruj a sám zistíš, musíš na to prísť sám! Kaprík sa ukľudnil, zamyslel a povedal si, že musí si overiť či je to pravda čo mu rozprával starý kapor, musí zistiť o rybárskej sezóne, musí vedieť čo sa deje!

A o to viac pozoroval, zisťoval a overoval, bál sa ísť k hladine, ale vedel, že aby pochopil ten svet mimo jazera spraviť to aspoň na moment musí, a tak z času na čas sa opatrne na kratúčko vynáral a pozoroval mnohé veci . . .

Videl ako húfy pleskáčov a belíc plávajú za akýmsi kalom vo vode. Fuj nechutnalo mu to, ale zaujímalo, prečo a keď sa vynoril zbadal, že ten kal vypúštalo akési plavidlo, ktoré neklesá pod hladinu, ale drží sa na nej.

A tam sa hýbu akési temné postavy, tých plaviediel bolo viac, niektoré lákali ryby na kal, niektoré mali zanorené siete, iné vypúšťali elektrické paralizačné šoky.

Zisťoval, ponáral sa a opatrne vynáral začal si párovať veci, a chápal, že ináč
vyzerajú veci pod hladinou a ináč nad hladinou . . . vyhýbal sa hlbočinám a plavidlám a začal objavovať brehy jazier.

Bol šokovaný, lebo brehy jazier bolo doslova obsypané množstvom rybárov-lovcov. Všetci mali maskáče, maskovali sa rôznym spôsobom, tak aby ich ryby vo vode nevideli.

Začal rozlyšovať rôzne skupiny, nielen čo sa týka prefíkanosti lovu, ale aj kvality toho klamu. Zistil, že niektorý sú úplní diletanti, ale aj tak chytali kde tu rybky, ale niektorí sú sakra profíci, boli to špičkoví lovci s vycibrenou technikou lovu . . .

Všimol si že aj keď okolo jazera je množstvo lovcov a po jazere plávajú lode a člny, ryby v jazere sú v akomsi čudnom kľude, oni to nevedia? Zbadal totiž, že lovci ryby neťahajú z vodu, ale si ich veznia, videl neviditelné siete a ohrady, háčiky zapichnuté hlboko, silóny na množstvom rýb, ktoré to necítli, nevnímali?, nie, proste otupeno žili . . .

Čím viac pozoroval svet nad hladinou, došlo mu, že temné postavy sú lovci, poznajú a študujú ryby, žijú len ako ich uloviť, navzájom sa síce bijú, konkurujú a kradnú si úlovky, súperia a súťažia kto bude mať najviac, a nešlo len o počty, či váhu, ale aj o kvalitu ryby . . .

Ale keď bolo situácia medzi skupinkami rybármi-lovcami najviac vyhrotená, ktosi s nimi urobil rázny poriadok, ktosi, kto mal autoritu, kto to je?

Nevidel ich, ale pochopil, že rybárska sezóna je organizovaná záležitosť akými si tajuplnými organizátormi, a že jediný cieľ je chytenia najviac rýb, a to bude končiť výlovom, dňom zúčtovania, že si všetci zasadnú k štedrej
večeri v deň pána, kde hlavný chod je ryba a najlepšie kapor . . .

To ho dostalo! Musí povedať ostatným rybkám, čo sa deje . . .

Osvícení - vědoucnost

A tak chodil od húfu k húfu, bol zronený keď ho ani nepočúvali a keď, tak mali argumenty nám ten kal chutí to je mana, tej veríme, veríte?

Pozorovaním lovcov síce nechápal úplne ich reč, ale už sa orientoval, a na takýchto mnohých plavidlách videl znaky kríža, polmesiaca a mnoho ďalších, triedil a rozpoznával . . .

Keď pochopil, že nemá význam sa húfami rýb, unúvať prišiel k ďalším a ďalším rybám aj im vysvetľoval, argumentoval a opisoval čo videl, veľká skupina rôznych rýb: "ano existujú bytosti nad hladinou, ale to nie sú lovci, ta kdeee, ale vraj akési UFÁ, ale že oni prichádzajú pozerať na jazero a na rybky
a obdivujú ich a im fandia, oni sú tí dobrí . . ."

No dozvedel sa mnoho a mnoho vysvetlení... no maskovanie lož na lož . . . a raz jedna taká rybka, po jeho prednese o loveckej sezóne, mu vraví, ale ja
to všetko viem!

Vieš? Jasné. A prečo si tu a prečo sa necháš krmiť od lovcov, ale to nie sú lovci to sú záchranari, oni majú biele klobúky, a oni zbijú všetkých ostatných lovcov a oslobodia naše jazero, a už budeme navždý voľné a slobodné, všetky rybky sa premenia na dobré, jupí, čaká nás krásny zlatý vek rýb . . .

Ja tomu jednoduch verím . . . kapor bol šokovaný, a vraví, ale ja som ich videl, nosia síce biele klobúky, ale stále majú maskáče, majú špičkové udice a všakovaké návnady, oni sú len alternatívou, sú to naj profíci, klamu či hovoria pravdu to je jedno, na koho čo zaberá, oni vás tu držia len kým nenadíde čas výlovu!

Ale rybka sa smeje, ja tomu verím, a ja som vlastne veľmi zvedavá ako sa to skončí, či ich zbijú, či ako bude . . .

Kaprík mal množstvo takýchto rozhovor, ale tento posledný, si myslíte že ho
odrovnal? Vôbec nie, ho plne odbremenil a oslobodil, už necítil zodpovednosť za tieto pekáčové ryby, ktoré žili iba pre moment skončiť na pekáči.

Už ho tu nič nedržalo, už nepočúval ani ryby, ktoré boli v akomsi neustálom cyklyckom odhaľovaní, ktoré ho zásobovali novými a novými argumentmi, pravdami a výskummi, lebo vedel, že to sú len ďalšie a ďalšie sofistikova-nejšie návnady s háčikom . . .

Jazero sa postupne premenilo na stoku, bolo čím viac paralizijúce, kaprík nemohol svižne plávať a dýchať a aj tak, dlhšie, ho to volalo domov.

Tak plával smerom k domovu, zastavovali ho prestrašené ryby a volali tu zostať, nikde nechoď tam je prúd veľmi silný, už im nevenoval ani za mak pozornosti, plával domov, do delty jazera, kde sa narodil, kde sa vlieva silná rýchla životudárna pulzujúca rieka, kde tok je tak rýchly, že musíš byť výborny
plavec.

Mnoho lenivých či oťapených rýb navyknuté na kr´menie by sa tu aj tak nedostali, im by sa tu aj tak nepáčilo, ale jemu to tu vyhovovalo, tu sa cítil, ako ryba vo vode.

Na jeho prekvapenie tu bolo množstvo rýb, niekoho mu prípomínali, žeby bračekovia a sestričky? Zbadal ich doráňané ústa, potrhané plutvy či jazvy a
šrámy, ale nikto sa neprekrikoval, nerozprával svoje dobrodružstvá, tu všetci mlčali ako ryby.

Každý si zažil svoj príbeh, ale pochopenie bolo rovnaké, vnímali to všetci. Tu
v delte bolo množstvo prírodných prekážok, tok rieky bol prisilný, tú rybári a lovci neradi chodili, tu sa im trhali siete a silóny, mali veľké škody, a na najmaškrtnejšie návnady malo kto reagoval.

A keď rybári-lovci prichádzali, kapre už ich z diaľky videli, keď došlo k prekvapivým útokom, pomáhali si rybky navzájom a pretrhli nejednu sieť a potopili nejednu loďku.

Kaprie straty boli minimálne, lebo rybky tu, boli všetky skúsené, zdravé, silné a nemali strach . . . tu majú zlatisté kapry najväčšiu šancu prečkať koniec rybárskej sezóny.

- Tak bohaté deti toto bola rozprávka o kapríkovi a Veľkom

jazere, od Janíka, dobrú nóc 